tag:blogger.com,1999:blog-22188365791499326072024-02-07T01:07:27.610-08:00म्याडिसनका नेपालीमनको डबली Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.comBlogger400125tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-77667449412463687922023-12-08T06:26:00.000-08:002023-12-09T06:33:01.602-08:00समाचार : नाफा साहित्य साँझ २०८० सम्पन्न - Sahityapost<p style="text-align: center;"><b> </b></p><p style="text-align: center;"><b><img height="321" src="https://sahityapost.com/wp-content/uploads/2023/12/387415938_704904451595571_820837978973538958_n.jpg" width="479" /> </b></p>मित्र पौडेल । संयुक्त राज्य अमेरिकाको बिस्कनसिन राज्यस्थित म्याडिसनमा रहेका नेपालीहरूको संस्था नेपाली अमेरिकी मैत्री संघ (नाफा) ले साहित्य साँझ सम्पन्न गरेकाे छ । संस्थाकाे १७ औं साहित्य साँझ सङ्गीतकार न्ह्यू बज्राचार्यको प्रमुख आतिथ्यता तथा नाफाका अध्यक्ष आविष्कार भारतीको सभापतित्वमा सम्पन्न भएको हो ।<br /><br />उक्त कार्यक्रममा साहित्यकार स्व. विजय मल्लकी सुपुत्रीहरू वन्दना मल्ल, सिजर्ना मल्ल र अर्चना मल्लले प्रयोजन गर्नुभएको विजय मल्ल कविता प्रतियोगिता पुरस्कार तथा समाजसेवी स्व. कृष्णदास मल्लकी सुपुत्री, धन मल्ल सुपुत्र नारायणदास मल्लले प्रयोजन गर्नुभएको नाफा बाल साहित्य पुरस्कार समेत प्रदान गरिएकाे थियो ।<span><a name='more'></a></span><br /><br />कविता प्रतियोगिताका लागि निर्णायकहरूमा नेपालबाट कवि श्री विप्लव प्रतीक, कवि रामगोपाल आशुतोष, कवियित्री प्रेमीला राई तथा अमेरिकाबाट साहित्यकार श्री राजेन्द्रप्रसाद अर्याल, कवि डा. हेमन्त श्रेष्ठ र कवियित्री एवं गीतकार अर्चना धाख्वा रहनुभएकाे थियो ।<br /><br />उक्त कार्यक्रममा २३ जना सहभागीमध्ये १३ जनाले प्रतियोगितामा भाग लिनेका तर्फबाट लेखनाथ काफ्ले प्रथम, पूर्ण श्रेष्ठ द्वितीय र कल्पना रिजालले तृतीय स्थान हासिल गर्नुभएको थियो । २५ जना बालबालिकाहरू समेतले सरस कविता वाचन गरेको सो कार्यक्रमको सञ्चालन मित्र पौडेल, अर्चना धाख्वा, वेलिस्मा श्रेष्ठ र अनित्याले गर्नुभएकाे थियो ।<br /><br />कार्यक्रमको अन्त्यमा वरिष्ठ सङ्गतीकार न्ह्यू बज्राचार्यले साङ्गीतिक प्रस्तुतिसमेत दिनुभएको थियो । यसै अवसरमा साहित्यकार एवं गीतकार दिनार श्रेष्ठ ‘रनादि’को ‘देशका लागि’ राष्ट्रिय गीतसमेत लोकार्पण भएको थियो ।<br /><br />यस साहित्य साँझका संयोजकमा मित्र पौडले र पर्वत रेग्मी सहसंयोजक रहनुभएको थियो ।<b><a class="mr-2 md:mr-10 text-[14px] hover:underline decoration-[#9A2710]" href="https://sahityapost.com/tag/%e0%a4%a8%e0%a4%be%e0%a4%ab%e0%a4%be-%e0%a4%b8%e0%a4%be%e0%a4%b9%e0%a4%bf%e0%a4%a4%e0%a5%8d%e0%a4%af-%e0%a4%b8%e0%a4%be%e0%a4%81%e0%a4%9d" style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: #9a2710; font-family: Mukta, sans-serif; font-size: 14px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; letter-spacing: normal; margin-right: 2.5rem; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: rgb(154, 39, 16); text-decoration-line: inherit; text-decoration-style: inherit; text-decoration-thickness: inherit; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"><button class="hover:bg-[#c8c4c4] text-[#9A2710] font-bold pr-2 pl-2 pt-1 pb-1 rounded-full mt-3" style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-text-opacity: 1; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; appearance: button; background-color: transparent; background-image: none; border-radius: 9999px; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: rgb(154 39 16 / var(--tw-text-opacity)); cursor: pointer; font-family: inherit; font-feature-settings: inherit; font-size: 14px; font-variation-settings: inherit; line-height: inherit; margin: 0.75rem 0px 0px; padding: 0.25rem 0.5rem; text-transform: none;">#नाफा साहित्य साँझ</button></a><a class="mr-2 md:mr-10 text-[14px] hover:underline decoration-[#9A2710]" href="https://sahityapost.com/tag/%e0%a4%a8%e0%a5%87%e0%a4%aa%e0%a4%be%e0%a4%b2%e0%a5%80-%e0%a4%85%e0%a4%ae%e0%a5%87%e0%a4%b0%e0%a4%bf%e0%a4%95%e0%a5%80-%e0%a4%ae%e0%a5%88%e0%a4%a4%e0%a5%8d%e0%a4%b0%e0%a5%80-%e0%a4%b8%e0%a4%82" style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: #9a2710; font-family: Mukta, sans-serif; font-size: 14px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; letter-spacing: normal; margin-right: 2.5rem; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: rgb(154, 39, 16); text-decoration-line: inherit; text-decoration-style: inherit; text-decoration-thickness: inherit; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"><button class="hover:bg-[#c8c4c4] text-[#9A2710] font-bold pr-2 pl-2 pt-1 pb-1 rounded-full mt-3" style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-text-opacity: 1; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; appearance: button; background-color: transparent; background-image: none; border-radius: 9999px; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: rgb(154 39 16 / var(--tw-text-opacity)); cursor: pointer; font-family: inherit; font-feature-settings: inherit; font-size: 14px; font-variation-settings: inherit; line-height: inherit; margin: 0.75rem 0px 0px; padding: 0.25rem 0.5rem; text-transform: none;">#नेपाली अमेरिकी मैत्री संघ</button></a></b><p style="text-align: center;"><b> https://sahityapost.com/literature-news/129929/</b></p><p style="text-align: center;"><b> </b></p><span><!--more--></span><span><!--more--></span>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-37354668010574995672023-12-02T15:30:00.000-08:002023-12-09T06:24:41.403-08:00कविता : तिमिले छाडेर गएदेखि<p> <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg61czUCBRhI4jEOKy9g8OTtrZ3gtIrNDUR_5iTztpobF9icGuAKaAK446Nd2xnCqiVeIDbvllt35nVc7hT-EkSd9pXtz0t-81IDdQxqxbecdGDXOspZ0xwnT0RYf2FGcB80dVyUpDSvJd3/s1600/Lekhnath+Kafle+%2527Rajan%2527.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="535" height="130" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg61czUCBRhI4jEOKy9g8OTtrZ3gtIrNDUR_5iTztpobF9icGuAKaAK446Nd2xnCqiVeIDbvllt35nVc7hT-EkSd9pXtz0t-81IDdQxqxbecdGDXOspZ0xwnT0RYf2FGcB80dVyUpDSvJd3/s320/Lekhnath+Kafle+%2527Rajan%2527.PNG" width="120" /></a>~<b>लेखनाथ काफ्ले</b>~</p>
<span style="color: #1d2129;"><span face=""helvetica" , "arial" , sans-serif">घर आज घर जस्तो छैन छोरा<br />तिमिले छाडेर गएदेखि ।<br /><br />म मक्किन लागेको मेरो बुढो हड्डीले<br />ढल्न लागेको घर थामेर बसेकि छु ।<br /><br />तिमि सधैको लागि फर्कन्छौ भन्ने<br />असम्भव आशा बोकेर मृत्युको<br />दिन कुरी बसेको छु ।<br /><br />सम्झनाका बुटाहरुले फालेको<span><a name='more'></a></span><br />अक्सिजनको साहारामा<br />एक मुट्ठी स्वाश फेरिरहेछु ।<br /><br />थालमा जब भात पस्कन्छु नि<br />प्रत्येक पस्काइमा तिमि<br />भोको भएको आभाश हुन्छ ।<br /><br />भाडा माझ्दै गर्दा तिम्रो दिदिको<br />व्यस्तताले थाकेका पीडुलाहरुमा<br /><br />ममतारूपी तेल लगाएर<br />मालिश गरिदिएको भान हुन्छ ।<br /><br />ओछ्यानमा पल्टिदा<br />तिम्रा बाको काल्पनिक स्पर्शले<br />स्नेहको झुठो आभाश गराईदिन्छ ।<br /><br />मन मेरो मन जस्तो छैन छोरा<br />तिमिले छाडेर गएदेखि ।<br /><br />तिमी एक दुई वर्षमा तीन चार<br />हप्ताको लागि भेटन आउदा<br />दुईचार दिन त मलाई सधैको लागि<br />तिमि घर फर्किए झै लाग्छ ।<br />कुखुरीले हराएको चल्ला<br />भेट्दा खुशी भएजस्तो गरि<br />मेरो मन अचानक फुरूंग हुन्छ ।<br />हर्षको आशुले आखा रसाउछ ।<br />तर तिमि फर्किने दिन<br />प्वाख पलाएको ढुकुर सधैको लागि<br />गुड छाडेर उडे जस्तो अनुभुति हुन्छ ।<br />मेरो मुटु आधा टुक्रिएर छुटिए झै लाग्छ ।<br />भक्कानिएर आखाबाट आशुको भेल बग्छ ।<br /><br />म आज म जस्तो छैन छोरा<br />तिमिले छाडेर गएदेखि ।<br /><br />राजा, म तिम्रो बिरानो सहरमा <br />सधैका लागि बसिरहन सक्दिन ।<br />जहाँ हरपल आफनाको बिचमा घेरिदा पनि<br />एकान्तले मलाई तर्साईरहन्छ ।<br />तिम्रा बा र मैले कयौ पटक खोस्रेको<br />माटोको सुगन्धले सदैव मलाई तानिरहन्छ ।<br />तन त्यही हुन्छ तर मन यहाँकै<br />घर, पाखा, पखेरीतिर डुल्दै छट्पटिरहन्छ ।<br /><br />बाबु, पहिलो पटक आगनमा तिमिले चालेका<br />पाइलाहरुले बनाएका डामहरुमाथी<br />मेरा अन्तिम पाईलाहरु चाल्न मन छ ।<br />तिमिलाई बसाएर तोरीको तेल लगाईदिएको<br />थोत्रो गुन्द्रिमा बसेर यादको<br />मीठो घाम ताप्न मन छ ।<br />तिमिलाई काँखमा च्यापेर सुतेको<br />ओछ्यानमा मेरा अन्तिम रातहरु बिताऊन मन छ ।<br />तिम्रो बाको शरीर जलेको माटोमै<br />मलाई जलेर खरानी हुन मन छ ।<br /><br />त्यसैले, मेरो चाहनाहरु तिम्रा जस्ता छैनन् छोरा<br />तिमि टाढा भएदेखि ।<br />मेरो संसार पहिले जस्तो छैन<br />तिमिले छाडेर गएदेखि ।।</span></span><br />
<span style="color: #1d2129;"><span face=""helvetica" , "arial" , sans-serif"><br /></span></span>
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा प्रथम भएको प्रतियोगी कविता) </b></b><b><b></b></b><b><span style="font-family: "mangal" , serif;"><b> </b></span></b></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-80348679786344789752023-12-02T15:00:00.000-08:002023-12-09T06:22:10.205-08:00कविता : ब्रम्ह सत्य कि जगत सत्य<p> ~<b>पूर्ण श्रेष्ठ</b>~<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiR_Y-5egKDT_q53Fh_fV3C3ccMbzOxvm0R8KETrVR5baJRNfsskFkouplel72luQP4nKXWUS6umScBgZqCG_iJ7nQ_jOstxxDyq-7UuXFJ2ItHcLYSvGecUveLFzYnoibcFbA35h47tEt8/s1600/Purna+Shrestha.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="120" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiR_Y-5egKDT_q53Fh_fV3C3ccMbzOxvm0R8KETrVR5baJRNfsskFkouplel72luQP4nKXWUS6umScBgZqCG_iJ7nQ_jOstxxDyq-7UuXFJ2ItHcLYSvGecUveLFzYnoibcFbA35h47tEt8/s1600/Purna+Shrestha.PNG" width="120" /></a></p>सत्व, रज र तमले सिंचित<br />मेरो इन्द्रीय, बुद्धी र मन<br />निर्गुण, निराकार स्वरुपमा रहेको<br />मेरो चित्त, हंश र आत्मा<br />सबले मलाई तानी रहन्छ<br />द्वैत, अद्वैत को द्वन्दमा<br />मन, मस्तिष्क को अन्तरबाट<br />ब्रम्ह सत्य कि जगत सत्य<br />गहन अर्थ खोजी रहन्छ ।<span><a name='more'></a></span><br /><br />भन्छन भाग्यबादीहरु<br />छैठींमा बिधाताले<br />पूर्व जन्मको कर्म मिसाई<br />लेख्छन भाग्य मान्छेको<br />ललाटमा जे लेख्यो<br />भोग्छन त्यही मान्छेले<br />उमेरमा, धेरैले मेटाउन खोज्छन<br />तर, सक्तैनन कसैगरि मेटाउन<br />बिधाताले लेखेको छैठींमा ।<br /><br />संघर्षले जीवन जीउनेहरु<br />हरेस खाँदैनन हारबाट<br />आफ्नै मेहनत र पसीनाले<br />बल, बुद्धी,र बर्कतले<br />बिधाताले लेखेको भाग्य<br />छोपिदिन्छन पराक्रमले<br />हार नखाई उत्साहले<br />लड्दै, उठ्दै, भिड्दै<br />कोर्छन आफैले आफ्नै भाग्य ।<br /><br />जीवनको उत्तरार्धमा<br />जगत सत्य भोगीरहेछु<br />दूर क्षितीजमा कतै<br />ब्रम्ह सत्य खोजी रहेछु,<br />मेहनत, अनुभब र तपस्याले<br />निरन्तरको सत्सङ र बिधाताको अनुकम्पाले<br />ज्ञानको निचोडमा पुगेको छु<br />“हो, बिधाताले छैठींमा,<br />भाग्य लेख्ने गर्दो रहेछ<br />तर भाग्य लेखेको कापीमा<br />खाली पाना पनि हुँदो रहेछ<br />त्यही पानाको छेउमा<br />केही अक्षर कोरेको छु<br />मैले बिताएको यो जीवनको<br />अनुभबहरु छरेको छु<br />जगत त सत्य रहेछ नै<br />ब्रम्ह निर्बिकल्प सत्य रहेछ”।।<br /> <i><br /></i>
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा दोश्रो भएको प्रतियोगी कविता) </b></b><b><b><b><b><br /></b></b></b></b></div></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-67693620453568312122023-12-02T14:00:00.001-08:002023-12-09T06:17:49.714-08:00कविता : शिर्षकबिहिन<p> <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0huNcK_i7LCowS_ZyApkxu2qIpvICA2HLmWlafkNmcKRtVtRtJe3wwWc6-4hz0pKfZpMyeg8VIy4cyuhMTFcg8AEh4EP4FJ3k4DtFFD3E4epFzhYPHO59Vdi4v8xDFkfVPoGEuPLRlOUi/s1600/Kalpana+Dhakal+Rizal.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="956" data-original-width="960" height="128" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0huNcK_i7LCowS_ZyApkxu2qIpvICA2HLmWlafkNmcKRtVtRtJe3wwWc6-4hz0pKfZpMyeg8VIy4cyuhMTFcg8AEh4EP4FJ3k4DtFFD3E4epFzhYPHO59Vdi4v8xDFkfVPoGEuPLRlOUi/s200/Kalpana+Dhakal+Rizal.jpg" width="130" /></a>~<b>कल्पना ढकाल रिजाल</b>~ </p><div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">मलाई धेरै कुराले आश्चर्य गराउँछ अनि मनमा खुल्दुली हुन्छ <br />आँफैले आँफैलाई प्रश्न गर्छु<br /><br />साँच्चै हिउँलाई अरू रङ्ग मन पर्छ कि पर्दैन होला ?<br />आकाशलाई चारै तिर पुग्दा थकित हुन्छ कि हुँदैन होला?<span><a name='more'></a></span><br /><br />अनि बग्दै गरेको नदिलाई फर्किने चाहाना आउँछ कि आउँदैन होला ?<br />यो आउँदै गरेको जाडोले गरिब र दुखीहरूको चाहनालाई कसरी समेट्छ होला ?<br /><br />ती टाढा बस्ने छोराछोरिलाई बुढा बाउआमाको त्यस्तै याद आउँछ कि आउँदिन होला जुन हामी ती <br />बाबाआमाका आँखामा हरेक दिन देख्छौं ?<br /><br />त्यो विदेशमा बस्ने भाइलाई दिदिको माया र सत्वाबले मन छोयोकी छोहेना होला <br />जिन्दगिको दौडमा छुटेका आफन्तले स्वर्गको झ्यालबाट हेर्छन कि हेर्दैनन् होला <br />हे भगवान भनेर बोलाउँदा कुन नामका भगवानले फर्केर हेर्छन होला ?<br /><br />आखिर जिन्दगी नै प्रश्न रैछ ,जवाफ पाउने भए भविष्य मेरा आँखामा देखिन्थे होला<br />अनि सबै राम्रो मात्र हुन्थे होला ।।<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br /><div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा तेस्रो भएको प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> <br /></b></b></b></b></div></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-60899645955208020312023-12-02T14:00:00.000-08:002023-12-09T06:07:14.909-08:00 कविता : कल्पनाको फसल<p>~<b>अजित घिमिरे</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9WJdicVogr8BRbjyQJ3wFQxHDPoL0WMdmE6IrYwhrxmFjaH03Pah_nL4obbAJYKiqMlVQoF4vmbbOgUenbXptVSryDx8aMUaZoX7G866zwBgk82C73flUyx3aCA1BuuLh0aoZi6sWi_X1X5CEEnGwJIQMht6aRlY67JjfmOLRCkB_t3NfKRfIEmHsyi2D/s547/Ajit%20Ghimire2.PNG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="507" data-original-width="547" height="140" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9WJdicVogr8BRbjyQJ3wFQxHDPoL0WMdmE6IrYwhrxmFjaH03Pah_nL4obbAJYKiqMlVQoF4vmbbOgUenbXptVSryDx8aMUaZoX7G866zwBgk82C73flUyx3aCA1BuuLh0aoZi6sWi_X1X5CEEnGwJIQMht6aRlY67JjfmOLRCkB_t3NfKRfIEmHsyi2D/w151-h140/Ajit%20Ghimire2.PNG" width="151" /></a></div><br />त्यो ओठमा झुण्डिने, गीत झैँ भएको छु रे म<br />नत्र कागजमा कोरिएको, अक्षर मै सिमित हुन्थे म<br />अनेक किताबलाइ छोडी, त्यै किताब तिमीले छान्नु<br />अनेक पानाहरू पल्टाई, त्यै पाना तिमीले पढ्नु<br />अनि ती अक्षरहरूमा डुबी, सुरिलो लय दिनु<br />धन्यबाद दैब, मलाई कालजयी गीत बनायौ<br />अनि उनको रक्तिम अधरमा टसायौ<br />आनन्द आउने रैछ, तिमीले सँगीलाइ भनेको सुन्दा<br />तिम्रो अधरमा बसिरहने गीत, तिम्रो प्रिय भएको पाउँदा<br />गुनगुनाउछौरे तिमीले त्यो गीत, त्यो त्यो बेला<span><a name='more'></a></span><br />धड्किरहेको हुन्छ रे तिम्रो मुटु, जुन जुन बेला<br />धड्कोस उनको मुटु, त्यो बेला सम्म<br />संसारमा माया, दया, प्रेम रहे सम्म<br /><br />ती आँखामा आउने, सपना झैँ भएको छुरे म आजकाल<br />नत्र मलाई कसले, कल्पेर निदाउदो हो र हररात<br />तिम्रा ती शितल नयनमा, कत्तिले डुबुल्कि मार्न खोड्नु<br />तर कसैलाई नडाकि मलाई नै, सपनीमा निम्तो दिनु<br />अनि हररात मलाई नै देख्ने आशमा, तिम्रा नयन आशक्त हुनु<br />धन्यबाद दैब, मलाइ मिठो सपना बनायौ<br />अनि उनको, गहिरो आँखामा पठायौ<br />संसारै जिते झैँ भाछ, तिम्रो आँखाको भाका बुझ्दा<br />तिम्रो सपनी रङ्गीन हुन्छ रे, मलाइ रातमा देख्दा<br />तिमीलाई ऐंठन हुन्छरे, मलाई यदि नदेख्दा<br />डुब्छौरे तिमी कल्पनिमामेरो, त्यो त्यो बेला<br />झिम्क्याउछौरे परेली तिमी, जुन जुन बेला<br />झिम-झिमाओस् उनको परेली, त्यो बेला सम्म<br />प्रेमका हेर्न लायक, दृश्य भए सम्म<br /><br />तिम्रो लागि फूल झैँ सुभासिलो भएको छुरे म<br />नत्र बनमाराले खाएर, सुकेको बोट हुन्थे म<br />अनेक बगैचालाई लत्याई, तिमी म सामु आउनु<br />अनेक सुगन्धलाइ नछानी, मेरै बास्नामा लठ्ठिनु<br />अनि यो बोटलाइ, तिम्रो असिम प्रेमले फूलाउनु<br />धन्यबाद दैब, मलाइ फूलको बास्ना बनायौ<br />अनि उनको हर स्वासमा पुर्यायौ<br />भाब बिभोर होइदो रैछ, तिमीले लजाउदै भनेको सुन्दा<br />तिम्रो संसार उजाड हुन्छरे, त्यो फूल नसिउरिदा<br />सुगन्ध लिन्छौरे तिमी, जुन जुन बेला<br />चलोस् उनको स्वास त्यो बेला सम्म<br />आकाशमा जुन र तारा रहेसम्म<br /><br />जुन झैँ बनि धर्तीमा, तिम्रो निम्ति नजिक आएको छुरे म<br />नत्र आकाश गंगामा, केवल टाढाको बिन्दु हुन्थे म<br />आकाशका गल्लि गल्लि खोतली, मलाई जुन झैँ नजिक लेराउनु<br />अनेक प्रकाशलाई छोडी, त्यै प्रकाशमा पुतली झैँ झुम्मिनु<br />अनि त्यै प्रकाशले, श्रीजित छाँयालाई, मायाले बाध्नु<br />धन्यबाद दिब, मलाई पुर्णेको जुन बनायौ<br />अनि उनको श्रीङ्गार-ऐनामा बसायौ<br />कस्तो काइदा लाग्ने रैछ, तिम्रो मनको कुरा जाँदा<br />तिम्रो मुहार धपक्क बल्छ रे, त्यो चंदरको उज्यालो पाउँदा<br />तिम्रो हर पिडा निको हुन्छरे, त्यो चन्द्रको शितलताले छुदा<br />हेर्छौरे ऐना, त्यो जुनको तिमी, त्यो त्यो बेला<br />महशुस गर्छौरे, तिम्रो छाँयामा मलाइ, जुन जुन बेला<br />बाँधिरहोस हाम्रो माया, त्यो बेला सम्म<br />छाँयाले तिम्रो साथ, नछोडे सम्म<p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b> <br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-16508810281002087062023-12-02T13:30:00.002-08:002023-12-09T06:11:28.843-08:00कविता : चुरोटको धुँवा<p>~<b>शम्भु कँडेल</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvvgCzRyTktdKVQ_T6WPbeWRjtI-oTBKnO-C7fM4qdH98PLKG-Av34Yoz54_-sJ3_5s7iv-v283NmwfK9tF6505TWxcu11W_7M3eCHymEr6JJiSblKcerypgQmXNnCW2gEoJx8B1kzplWFeViuKjKVUQp86SYXo5_Sv8JXLTcF599bNgdXIgQyQ7hwSMy6/s643/Shambhu%20Kandel.PNG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="643" data-original-width="568" height="149" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvvgCzRyTktdKVQ_T6WPbeWRjtI-oTBKnO-C7fM4qdH98PLKG-Av34Yoz54_-sJ3_5s7iv-v283NmwfK9tF6505TWxcu11W_7M3eCHymEr6JJiSblKcerypgQmXNnCW2gEoJx8B1kzplWFeViuKjKVUQp86SYXo5_Sv8JXLTcF599bNgdXIgQyQ7hwSMy6/w132-h149/Shambhu%20Kandel.PNG" width="132" /></a></div><br /><p></p><p>मेरो मुखबाट निस्केको<br />एक सर्को<br />मडारिदै आकाशिएको थियो<br />त्यो बाक्लो थियो, तर दुब्लिदै दुब्लिदै<br />अझै गोरो बन्दै<br /><br />नियालेर हेरें<br />हुने खानेहरू<br />नाम र मानको भोकमा<br />मृगमरीचिकाको बाटो गरेर<br />इमान र प्रतिष्ठाको लिलाम गर्दैथिय<span></span></p><a name='more'></a><br />मृगमरीचिकाको त्यो मार्ग चिन्ता, डिप्रेसन हुदै<br />धेरै पर चित्तामा पुगेर जलिरहेको थियो<br />मुक्ति नै अन्तिम सत्य रहेछ भन्ने अनुभव<br />अन्तिम सासमै भयको थियो<br />उस्तै रहेछ उता मशानको धुवा यता चुरोटको धुवा<br /><br />अझै नियालेर हेरे<br />हुँदा खानेहरू<br />भुइँमान्छेहरूको अर्को बथान<br />रगत र पसिना बेचेर सास किनिरहेका थिय<br />बिरामी हुदा दबाइको मूल्य रगत र पसिनाले कैल्यै पुगेन<br />न नामको लोभ न मानको भोक<br />कहिल्यै बनेनन् हुदा खानेहरू, हुनेखानेहरू<br /><br />सास र लासको बीचको जीवननै<br />हात र मुखको संघर्ष थियो<br />अन्तिम सास पश्चात घाटको खाटमा बनिरहेको धुवा<br />उस्तै रहेछ यता चुरोटको धुवा<br /><br />धुवाँ सायद क्षितिज पारि पुगेको थियो<br />जब चर्मचक्षु धुमिल हुन थाले<br />अन्तर्मनमा छटपती बढ्न थाल्यो<br />रुस र युक्रेन, इजरैल र हमास<br />जहा, आमाहरूको सबैभन्दा ठूलो गल्ति,<br />आमा बन्नुमै छ<br />एक बित्ताको फरकमा आमा र छोरा पल्टेका छन्<br />एक मुठी सास, एक मिनेट टिकाउन, एक मुठी पानी<br />न आमाले छोरालाई खुवाउन सक्छिन<br />न छोराले आमालाई<br />असैय पीडाको मुक्तिका लागि<br />आमाले छोराको अन्तिम सासका लागि पुकार गरिरहेकी छन्<br />अनि छोराले आमाको<br />एक सास पनि एक जुग बराबरको पीडा<br />जुनै पल जो पनि सकिन सक्छ बनेर धुवा<br />उस्तै रहेछ यता चुरोटको धुवा<br /><br />अन्तरमनले हेरिरहे<br />काला जीवनहरू<br />शान्तिका नाममा, सत्यका नाममा, पहिचानका नाममा<br />तमाम नामहरू मेटिएका छन्<br /><br />मूल फुटेकै थियो, हतियार जुटेकै थियो<br />कति नारा पर्चा शिया शान्तिको पक्षमा<br />सायद यहि थियो, शान्ति सत्य<br />समता, दब्ने दबाउने<br />सायद येस्तै थियो नागाशाकी र हिरोसिमाको कथा<br />हिटलर र यहुदीको गाथा<br />धर्म, राजनीति, वातावरण, साहित्य<br />सबै अटेको यो हानियको थियो<br />बेटोडले, उही चुरोटको धुवा<br /><br />देखे संसार, जीव, अजीब<br />येहीहो जीवनको तमाशा<br />जीवनबाट टाढिदै, अर्को जीवनको लागि<br />मुस्कान कतै अश्रुधारा<br />भाषणको प्रवाह<br />मात्र मानवता, जीवनको तमाशा<br />उही उडिरहेको चुरोटको धुवाँ<br /><br />थपें एक खिल्ली,<br />उही चक्र, उही दृश्य, श्रब्य<br />काला, गोरा, बम र कलमको कथा<br /><br />निचोड निकाले<br />यहि हो जीवनको सार<br />तमाशै तमाशा<br />बुङ्ग उडिरहेको चुरोटको धुवाँ<br /><br /><p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><br /></p><p> </p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-56712849256718935712023-12-02T13:30:00.001-08:002023-12-09T05:56:32.049-08:00कविता : आभाष~<b>सन्जना शाही</b>~<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdngh-ntimv6iS3UBsWy_EWAcAZgC48_w9BcG71Db5eqqtFUJqVkZ7wKYQZlhSz7Y3VQy1odV_pWnD5acVvXvf8ZW6AFjP0j5q9sleicW0JIuQpDI8zFrSWUExfkeWe0Q_MlUGVwP-88Ms/s1600/Sanjana+Gartaula+Shahi.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="137" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhdngh-ntimv6iS3UBsWy_EWAcAZgC48_w9BcG71Db5eqqtFUJqVkZ7wKYQZlhSz7Y3VQy1odV_pWnD5acVvXvf8ZW6AFjP0j5q9sleicW0JIuQpDI8zFrSWUExfkeWe0Q_MlUGVwP-88Ms/s200/Sanjana+Gartaula+Shahi.PNG" width="140" /></a></div><p>
उडेर सपनाको शहरमा<br />आइपुगेको छु सपना केलाउँदै<br />लाग्छ म छु र पो त मेरा सपना छन् ।<br /><br />कुनै दिन त्यो बेला बर्षौं पहिले<br />सानो शहरमा रुमाललिरहेको थिएँ<br />आफ्नै परिवेशमा हुर्किरहेको थिएँ<br />सम्झदै मन अनायसै पग्लिन्छन्<br />हिमालको हिउँ पग्ले झैं<br />लाग्छ म छु र पो त मेरा सपना छन् ।<span></span></p><a name='more'></a><br /><br />जुनकिरीको आभाष झैं साथी-सङ्गी<br />सयपत्री, मक्खमली र गोदावारीको सुगन्ध<br />कप्टेराले सेल मिलाए झैं मिलेका सम्बन्ध<br />मन्दिराका घण्टी, सुस्केरा हालिरहेको नदी<br />सरासर रङ्गिएको प्रकृति छोडेर जानुपर्ने चेलीको जात<br />लाग्छ म छु र पो त मेरा सपना छन् ।<br /><br />हो पूर्व जन्मको पैंचो तिर्न हिंडेकी म<br />जिन्दगीले लामो सुस्केरा हाले झैं लाग्छ ।<br />निर्वाह गर्न हिंडेको म, दौडको भुमरीमा परे झैं लाग्छ ।<br /><br />अनायासै आँखाबाट मोटी झरिदिन्छन् ।<br />लाग्छ म छु र पो त मेरा सपना छन् ।<p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b> <br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-3806481093725201862023-12-02T13:30:00.000-08:002023-12-09T05:53:11.973-08:00कविता : हे ! दैव, यो के गरिस् !?!?<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: right;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_5m3DC0aoF4FFAYRQ6PJgj-gNFilFrviVwE-wbkPFgsxWA4BqJWZWrYTeZa-8zDcW3NefDOYT4DjZu_vXQ5ETNkRrg-L8mD68JeIxPQbwDj2Zg_8Tlnm9VzLIaBeKBxlmmY6X7rXAekErRf1uD9MUkqU0NtEG2O_-OLwoVbRUwfqeIwP2eNiIyNG-mSQc/s1117/Himal%20Prasad%20Regmi.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="712" data-original-width="1117" height="120" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_5m3DC0aoF4FFAYRQ6PJgj-gNFilFrviVwE-wbkPFgsxWA4BqJWZWrYTeZa-8zDcW3NefDOYT4DjZu_vXQ5ETNkRrg-L8mD68JeIxPQbwDj2Zg_8Tlnm9VzLIaBeKBxlmmY6X7rXAekErRf1uD9MUkqU0NtEG2O_-OLwoVbRUwfqeIwP2eNiIyNG-mSQc/w187-h120/Himal%20Prasad%20Regmi.PNG" width="187" /></a></div> ~<b>हिमाल प्र. रेग्मी</b>~ <br /><p></p><p></p><p><i>“त्यता के के हुँदैछ? यता भुइँचालोले हामी दुःखीकै खायो फेरि मुटु कलेजो।” – अञ्जान बाबु र संगीत श्रोता</i><br /><br />हे ! दैव, तँ किन यति निष्ठुरी भईस्?<br />मध्यरातमा आईस् र बेस्सरी हल्लाईस् । <br />पानीको घैँटो लडाईस्, भुड्काको आँटो घोप्ट्याईस् ।<br />हर्पे, र चौंठीको घ्यू, तेल, महलो, चुकिलो सप्पै घोप्ट्याईस् र गँबुवा उभिण्ड्याईस् ।<br />हे ! दैव, तँ किन यति निष्ठुरी भईस्?<br /><br />अँगालोमा बाँधिएका प्रियतम र प्रियसीको बिछोड गराइस् ।<br />दूधे बालकका टाउको उछिट्ट्याईस्, मेरो बाबु भन्न नपाउँदै आमालाइ नै किच्याईस् ।<br />हे ! दैव, तँ किन यति निष्ठुरी भईस्?</p><a name='more'></a><br /><br />घर टहरा भत्काईस्, आँग छोप्ने लत्ता कपडा सबै पुरिस् ।<br />बर्षभरि ज्यान पाल्ने अन्नपात बिगारिस्, सबैको उठिबास गराईस् ।<br />हे ! दैव, तँ किन यति निष्ठुरी भईस् ?<br /><br />यत्तिसम्म त ठीकै थियो... <br />पाटामा बास बसेर पुरिएका अन्नपात केलाएर जसोतसो बाँच्दै थियौँ<br />साँप्रो माथि पिँडो थप्न फेरि कात्तिके झरी र चिसो स्याँठ बनेर आईस् ।<br />हे ! दैव, तँ किन यति निष्ठुरी भईस् ?<br /><br />कहिले बाढी पहिरो बनेर आईस्, कहिले रोगब्याधि बनेर आईस् ।<br />कहिले खडेरी, अनिकाल बनेर आईस्, तर सधैं हाम्रै काल बनेर आईस् ।<br />हे ! दैव, तँ किन यति निष्ठुरी भईस् ?<br /><br />देश र जनताको सधैं भलो गर्छौं भनेर मुट्ठी बटार्ने, सलाम गर्ने, नमस्कार गर्ने,<br />कसैले नहेरे पनि दैवले हेर्छन् भनेर तेरै बाटो हेरेर बसेका थियौँ,<br />तर तँ पनि शासक जस्तै हाम्रै टाउकामा गीर खेल्न आईस् ।<br />हे! दैव, तँ किन यति निर्दयी भईस् ?<br /><br />कि त हामीलाइ पसिना बगाएर शान्तिसँग बाँच्न दे !<br />नभए, एकै पटक पाखा पर्वत बगाएर गङ्गासागरमा मिसाइ दे !<br />तर यसरी किस्ता किस्तामा दुःख र हण्डर न दे !<br /><br /><i>(पश्चिम नेपालको समसामयिक भूकम्पको कहरसँग सम्बन्धित)</i><p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-73496105248496811932023-12-02T13:00:00.002-08:002023-12-09T05:32:40.226-08:00कविता : भ्रष्ट आचार<p> <b>~अबिमन पसछें</b>~</p><p>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipXtwi6bWZ1Go160NaYqVChqiP0YpqP0wX4FSCaU8wkIqiH2fijpCTA1kNC23JIkuTAW_TxCOvbGz4N66OM2xDa-o7J3dJdrDgqd06QHCbEccYfv6qZe83G71ZsvdBaTaPAzDK981bFezb/s1600/Abiman+Pasachhe.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="120" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipXtwi6bWZ1Go160NaYqVChqiP0YpqP0wX4FSCaU8wkIqiH2fijpCTA1kNC23JIkuTAW_TxCOvbGz4N66OM2xDa-o7J3dJdrDgqd06QHCbEccYfv6qZe83G71ZsvdBaTaPAzDK981bFezb/s1600/Abiman+Pasachhe.PNG" width="120" /></a> नामको दाउमा उपस्थिती जनायौ<br />कामै नगरी सेवक कहलाइयो<br />आफ्नै लागी फूलमाला मगाउंदा<br />ईज्जत गुमाएनौ र किनीएका तालीमा ?<br /><br />योग्यताको कसीमा उतिर्ण भयौ या<br />ज्यु हजुरी गरेर पदासिन भइयो<br />नक्कलमा सक्कली छाप लाउंदा<br />मेरुडण्ड बिलाएन र नैतिक भारमा ?<span></span></p><a name='more'></a><br /><br />काम गरी खानेको ज्याला रोकियो<br />रिवन काटनेको भत्ता बढाईयो<br />कृपाको आसमा सम्मान बांडदा<br />देउटै छुट्यो की पुजाको स्थानमा ?<br /><br />सहि आचरणको कमाई थियो र ?<br />लुटको जानी भब्य भोज मनायौ<br />सफलता के मा मापन गर्यौ ?<br />खोसेको छाक की फ्यालेको थालमा<br /><br />धन सम्पति जोडेर जित्यौ या<br />दायित्व संग सस्तिएर हार्यो<br />सोझो बाटोमा बॉगो हिंड्यौ<br />कसरी तर्छौ यो चोला बैतरणीमा ?<p></p><p></p><div style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b></div>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-30769710563115419322023-12-02T13:00:00.001-08:002023-12-09T05:29:50.589-08:00कविता : आमाको खास्टो<p> ~<b>अनिमा ढुङ्गेल</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizt88adg9tvmREGfKswFqWWH0jaUamKyqlnwAJuyIhNXhuxyJuyOv2lRV2ZZzbSi0EeBgh8NyC1aU16voK7h_kCoNGG6J8GfkkCO9JbWF_o0bLDjwnXuF9xnWvQbpCDvnZ_X2WdyLSJm7xRP6CIbRcWJxN59hjPVTxXZlPJK_Oaog2bAwdlmENlcLJPg/s771/Anima%20Dhungel.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="559" data-original-width="771" height="121" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizt88adg9tvmREGfKswFqWWH0jaUamKyqlnwAJuyIhNXhuxyJuyOv2lRV2ZZzbSi0EeBgh8NyC1aU16voK7h_kCoNGG6J8GfkkCO9JbWF_o0bLDjwnXuF9xnWvQbpCDvnZ_X2WdyLSJm7xRP6CIbRcWJxN59hjPVTxXZlPJK_Oaog2bAwdlmENlcLJPg/w167-h121/Anima%20Dhungel.PNG" width="167" /></a></div>धेरै टाढा विदेशमा पढ्न जाँदै छौ छोरी<br />भन्दै आमाले चिन्ता गर्नु भयो<br />एक सुट्केस त लुगाले भैसक्यो भारी<br />तर आमाको खास्टोले हलुका बनाई दियो<br /><br />भाडामा लिएको कोठा आफ्नो बनाउनु थियो<br />वल्लो, पल्लो, तल, माथि बसेकाहरूसँग<br />चिन जान गर्नु थियो<br />आमाको खास्टो पट्याउँदै तयार भएँ<br />भित्र बाहिर गर्दा गर्दै साथीहरू बनाएँ<span><a name='more'></a></span><br /><br />कति खाउँ ईन्स्टेन्ट नुडल्स र सिरियल<br />अब वाक्क आउन थाली सक्यो<br />दाल, भुजा, तरकारीको मिठो बास्ना<br />बरदा यो खास्टोले सम्झाई दियो<br /><br />पकाउने पर्यो भन्दै डटेर लागें<br />मसला जिम्बु टिम्बुर निकाल्न थालें<br />खास्टो मेचमा झुन्डाई दिंदा<br />विश्वासको आभास दिएको पाएं<br /><br />दिनहरू बित्दै गए<br />कलेजको जिन्दगी पनि सकियो<br />विवाह बारी बच्चा बच्ची<br />त्यहि खास्टो भयो सबैको साक्षी<br /><br />लपेटें मेरो मुटुका थुंगाहरू<br />बटुल्दै त्यो खास्टोको कुनाहरू<br />गर्मी, जाडो, चिसो र तातो<br />अंगाल्दै हरेक मौशमहरू<br /><br />धेरै टाढा पढ्न जाँदै छौ छोरी<br />भन्दै मा चिन्ता गर्न थालें<br />"मम्मी (mommy) त्यो खास्टो लिएर जान्छु नी"<br />भनेको सुन्दा<br />गरुङ्गो मन बिसौनै बाटो मैले पाएं । <br /><br /><p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-58329165736041580412023-12-02T13:00:00.000-08:002023-12-09T05:16:18.349-08:00कविता : नयाँ बर्ष<p></p><p>~<b>गणेश श्रेष्ठ</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_gwRGbIqf0_DXEi2RJM3cNEOX2X8tXraQqHyC_q95mGyGeCTOQXBTrLdha2l8wCgbCr7QSKl2MiFiTc5OHTon0Xn77xuYCg0OBAnTD3X1aD2sjmoBkPbtvEPUrCpiZqBJbUoPg_fUBKRCsR60x7Q2ghVioYLmyUnbxoEIra6u_uur0YW8m9nPOXjbAA/s621/Ganesh%20Shretha.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="562" data-original-width="621" height="135" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_gwRGbIqf0_DXEi2RJM3cNEOX2X8tXraQqHyC_q95mGyGeCTOQXBTrLdha2l8wCgbCr7QSKl2MiFiTc5OHTon0Xn77xuYCg0OBAnTD3X1aD2sjmoBkPbtvEPUrCpiZqBJbUoPg_fUBKRCsR60x7Q2ghVioYLmyUnbxoEIra6u_uur0YW8m9nPOXjbAA/w149-h135/Ganesh%20Shretha.PNG" width="149" /></a></div><p></p><p>कलिला मुना र नया नया पालुवा<br />सिर सिर हावा गर्मि र बालुवा<br />कोइलि को कुहु कुहु मनै आनन्द बनाउने<br />जताततै हरियालि प्रकृति नै रमाउने !<br /><br />बोट बिरुवाले नि आफ्नो काचुलि फेर्ने<br />कोपिला लागि फुलले पनि बाहिर हेर्ने<br />सुगन्धित खुस्बु चारैतिर बास्ना छाउने<br />बसन्त ऋतुमा हाम्रो नया बर्ष आउने !!<span></span></p><a name='more'></a><br />साथि भाइ भेला भै बनभोज खान जाने<br />गाउने नाच्ने रमाएर मिठो मिठो खाने<br />नेपालीको नयाँ बर्षको हो यो पहिलो दिन<br />हासो खेल्यो रमाउदैमा जान्छ एकै छिन !!!<br /><br />सन्सारमा हाम्रो मात्रै नया बर्ष बैषाखमा आउने<br />नयाँ मौसम नया सोच नया बर्षमा नै ल्याउने<br />नया बर्ष नया सोच नया बर्षमा नै आउने<br />मनमा उमङ्ग तनमा फुरुङ्ग एहि बेला छाउने !!!!<br /> <p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b><br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-18931312138534958702023-12-02T12:30:00.002-08:002023-12-09T05:24:26.450-08:00कविता : म पुतली<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYTAm7XkEpizOumcHgKyUEBv6oHONNP87YQKLc7do14VUXZ_2DmkOBLSBTu3hP86IwpK3xd9kYSqt-H3_ZPP-313Ure-_c6l8C_OqFagxmZauCGqLKLtmQq2tNOtPnFb5vkLQeu-Af_g66/s1600/Nikita+Mishra.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="466" data-original-width="333" height="170" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYTAm7XkEpizOumcHgKyUEBv6oHONNP87YQKLc7do14VUXZ_2DmkOBLSBTu3hP86IwpK3xd9kYSqt-H3_ZPP-313Ure-_c6l8C_OqFagxmZauCGqLKLtmQq2tNOtPnFb5vkLQeu-Af_g66/s200/Nikita+Mishra.PNG" width="132" /></a></div>
~<b>निकिता मिश्र पाण्डेय</b>~ <br />
<br />चंगा भै म माथि उडिरहे<br />आफुलाई एकछिन उछ ठाने<br />हावाको तालमा चारको साथमा<br />पुतली सरह मा नाची रहे<br /><br />दुखः सबै तल बिसाए<br />बन्धनबाट म मुक्त भएँ<br />बादलको शितलतामा, आकाशको मन्चमा<br />पुतली सरह म नाची रहे<span><a name='more'></a></span><br />निस्फिक्री मा उड्दै थिए<br />बर्तमानमै म मस्त थिए<br />अशिमित उचाइमा, आफ्नै रोजाईमा<br />पुतली सरहम नाची रहे<br /><br />एक्कासी मा कसिए, तिब्रगतिमा तलै झरे<br />मेरो आजादी छ्यानिक रहेछ<br />लट्टाई र घागो आर्कै संग रहेछ,<br />कठपुतली झै नचाइरहेछ<br /><br />पिंजडामा म फेरी थुनिए,<br />मेरो मन्च सिमित भए<br />तर आकाश उडेको त्यो पल उडेन<br />एक पलको त्यो सम्झना गर्दै<br /><br />कठपुतली हैन, पुतली सरह मैले नाचन छोडिन ।। <br /><br />
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-46670564742925333502023-12-02T12:30:00.001-08:002023-12-09T05:21:54.301-08:00कविता : परिचय<p> ~<b>प्रदीप केसी</b>~<br />
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieynqsK8fAz69wCLsMnUoTJtJIt69jCWXJ_Xd3WepFVjoOmxt5D_S8MjAUnY-Tdy73UgC-thzJI97imKfXedqzQv4MgtixCPzYlwP9D0-h1gAkSJRE5HyUkJl1kYWgjsHVPkMb-mnmXzYZ/s1600/Pradeep+KC_1.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="335" data-original-width="414" height="121" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieynqsK8fAz69wCLsMnUoTJtJIt69jCWXJ_Xd3WepFVjoOmxt5D_S8MjAUnY-Tdy73UgC-thzJI97imKfXedqzQv4MgtixCPzYlwP9D0-h1gAkSJRE5HyUkJl1kYWgjsHVPkMb-mnmXzYZ/s200/Pradeep+KC_1.PNG" width="140" /></a></div>मैले परिचय नाम, ऐस, पद, पदक, आदा, अनादर, किर्ती<br />खोजेको होइन ।<br />मलाई त्यसले केही असर गर्दैन, तर समाजमा<br />फरक पर्छ ।<br />समाज भनेको लेनदेन पनि हो ।<br />समाजमा दक्षप्रजापति जस्तो सम्मान खोज्ने र शिवजीको<br />जस्तो परिस्थिति खोजेको पनि होईन ।<br />मैले मुक्ति, भक्ति, सदाचार, ध्यान, प्रणायाम<br />खोजेको ।<br />यस अभ्यासले काम, क्रोध, लोभ, मोहमा<span><a name='more'></a></span>पेरको मानब, मोक्षको यात्रामा सरल सरस पैदा<br />गर्छ ।<br />मानिसमा करूणा, दया, प्रेम, सदभाब पैदा गर्छ,<br />अहिंसा, सत्य, निष्ठाको यात्रा प्रारम्भ हुन्छ,<br />शिब शक्तिमा जीव लीन हुन मदत गर्छ ।<br />करिब ८४ लाख जुनीमा घुमिरहेको चेतना<br />भगवानसँग अन्तर सम्बन्ध हुन मदत गर्छ ।<br /><br />भगवानको चरण आत्मारुपी शरीर, मोक्ष<br />तिर झकझकाइ रहन्छ<br />भगवान प्राप्त गर्न लडखडाउदै, दैनिकी जीबन बिताउदा<br />छिमेकीले Negative (नकारात्मक) दृष्टिकोणबाट<br />हेर्न जरूरी छैन ।<br />एक बालक खुट्टा नउभिदा सम्म परिबार वा<br />माता सँगै हुन्छ ।<br />त्यस्तै म पनि नहिँड्दा सम्म एक समाजको पात्र<br />परिबारसँगै हुन्छु । <br />यसमा कसैले अन्यथा लीए जरूरी छैन ।<br />तिमीपनि, यस समाजको एक लिप्त हिस्सा हो<br />तिमीले अरूलाई एक औंला देखाउँदा, तिमीलाई <br />चार औंलाले हेर्छ ।<br />तिमी रण, द्वेस, हिँसा, घृणा, प्रेम, नफरतको<br />यात्रामा छौ ।<br />म केही भए पनि, त्याग, तपस्या, करूणा, धर्म,<br />बिबेक, दया, अहिंसाको यात्रामा छु ।<br />भगवानको अंश आत्मा, परमात्मासँग मिल्ने<br />प्रयास गर्ने एक शरीर छु ।<br />फरक यही छ कि हामी दुवै समाजका अंश हौँ<br />दृष्टिकोण, नियत फरक छ ।<br />जीत त्यसको देखिन्छ जसको सोच शक्ति छ<br />अर्को पक्ष घृणित, निरही देखिन्छ<br />सामान्य मानबले मुक्ति भक्ति पहिलाउन सकिन्छ<br />धेरै ऋषि, सन्त, महात्मा मुक्ति खोज्दा मोक्ष,<br />माया, जालमा परेका छन् ।<br />ऋषि विश्वामित्र, जीशस क्राइस्ट, अन्य मानब, समय, कालसँगै,<br />जेल, नेल, मृत्यु, हड्डर खाएका छन् ।<br />वा मुक्ति भक्तिको बाटो बन्द छैन,<br />भोलि पनि सूर्य उदाउँदछ, ब्रम्ह पूर्ण छ, हामी<br />अपूर्ण छौं ।<br />म पूर्णता तीर लम्किरहेको यात्रु हुँ, आधी,<br />हुरी, बतास, कति खप्न सक्छु, यात्रा जारी छ ।<br />मैले परिचय, नाम ऐस, पदक किर्ती,<br />खोजेको होइन, मुक्ति, त्याग, भक्तिको यात्रा<br />शुरू गर्न खोजेको ।<br />यसमा मेरो बुद्धको दोष,<br />आत्मा, प्रकास, चेतनाको रुप हो<br />चेतना भगबानको अंश हो ।<br /><br />यस शरीर, राग, द्वेस, काम, क्रोध, लोभ, मोह<br />द्वारा, लिप्त प्रकृतिको रुप हो ।<br />यस शरीरलाई सतसङ्गत, भक्ति, ध्यान,<br />प्रणायाम, दान, त्याग, तपस्या, आशिर्बाद,<br />प्रेरणाद्वारा आत्मा, परमात्मामा नजीक पुर्याउन<br />यस जुनीमा प्रयाशरत छु ।।<br />मैले परिचय, नाम, ऐस, पद, पदक, किर्ती खोजेको<br />होइन ।<br /> <br />
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-42266009052236452682023-12-02T12:30:00.000-08:002023-12-09T05:18:53.668-08:00कविता : तिम्रो कसम हाम्रो भरोसा<p></p><p>~<b>भीम पुडासैनी</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4wPwntZS5NLeb6Hl1l1jir-3jvkpgI_I79CmgR--sve7sfH6jO-bsqXO0M4k24D_6nSHfmMFNgRPfz7rwGPT9YPTv4Fvc8oAOpTEqZYCresAe0beIG61fdb5IqAUuu5tLGtjGrf-u1dUPQt9W6T2PlwFTj1fW3-6x7frgAJfGCkNqzPTDmzyUm-f-bA/s1606/Bhim%20Pudasaini.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1606" data-original-width="1606" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj4wPwntZS5NLeb6Hl1l1jir-3jvkpgI_I79CmgR--sve7sfH6jO-bsqXO0M4k24D_6nSHfmMFNgRPfz7rwGPT9YPTv4Fvc8oAOpTEqZYCresAe0beIG61fdb5IqAUuu5tLGtjGrf-u1dUPQt9W6T2PlwFTj1fW3-6x7frgAJfGCkNqzPTDmzyUm-f-bA/w134-h134/Bhim%20Pudasaini.jpg" width="134" /></a></div>समृद्ध नेपाल बनाउन्छु भन्दै <br />बाँचा कसम खाएका थियौ ।<br /><br />सुन्दर नेपाल बनाउन्छु भन्दै<br />भरोसा दिलाएको थियौं ।<br /><br />लाखौको आशा बोकी<br />छातीमा हात राखी,<br />हजारौको भीडमा <br />महाकसंम भन्य्यौ ॥<br /><br />सत्यनिरुपण आयोग<span><a name='more'></a></span>कता हरायो?<br />बलत्कारी कहाँ गयो?<br />भष्ट्रचारी छुट्दैछन रे <br />ज्यान मुद्दाधारीलाई <br />आममाफी भयो रे ॥<br /><br />बाँचा कंसम कता हराए,<br />शहितका सपना कता विलाए ॥<br /><br />अझ पनि तिम्रो कसम<br />भन्न छोड्दैनौ ॥<br /><br />भष्ट्रचार गर्न छोड्दैनौ<br />बेथिती र महंगी <br />रोक्न सक्दैन ॥<br /><br />यो देशको माया गर्ने<br />हामी नै भन्छौ ॥<br /><br />सभा सम्मेलनमा <br />सत्तो सराप गर्छौं ॥<br /><br />इतिहासलाई फर्केर हेर <br />वीर शहिदलाई सम्झेर हेर ॥<br /><br />यूवा विदेशिएको हेर<br />कहिले इराक त,<br />कहिले इजरायलमा <br />विलाएको हेर ॥<br />यस्तो किन हुन गयो<br />नेता ज्यू!<br />दिल टुट्यो <br />आशा गुम्यो <br />भरोसा फुट्यो<br />गाउँ रित्यो <br />संस्कृति सक्यो ।<br /><br />चाँड पर्व आयो<br />खल्लो भयो<br />भाईचारामा<br />माया टुट्यो । <br /><br />अब नेपालमा<br />तिमी र<br />तिम्रा झुट्टा आशा <br />अनि भरोसा<br />मात्र रहने भयो,<br />नेता ज्यू !<br /><br />कतै एकदिन<br />नेपाल नै रहदैन कि,<br />नेता ज्यू !<br /><p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर </b></b><b><b>२</b></b><b><b>, २०२</b></b><b><b><b><b><b><b><b><b><b><b>३</b></b></b></b></b></b></b></b></b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०</b></b></b></b><b><b><b><b><b>८</b></b></b></b></b><b><b>०</b></b><b><b><b><b><b></b></b></b></b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b><br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-43680910978005654002022-12-15T09:10:00.002-08:002023-02-27T09:59:02.188-08:00समाचार : अमेरिकामा नेपाली साहित्य साँझ - Kantipur<p> विभिन्न व्यक्ति पुरस्कृत</p><time style="-webkit-text-stroke-width: 0px; border-right: 1px solid rgb(221, 221, 221); color: #888888; display: inline-block; font-family: Mukta, -apple-system, BlinkMacSystemFont, "Segoe UI", Roboto, "Helvetica Neue", Arial, sans-serif, "Apple Color Emoji", "Segoe UI Emoji", "Segoe UI Symbol"; font-size: 15px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; line-height: 1; margin-right: 0.5em; margin-top: 0.5em; orphans: 2; padding-right: 0.8em; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;">मंसिर २९, २०७९</time><span class="author" face="Mukta, -apple-system, BlinkMacSystemFont, "Segoe UI", Roboto, "Helvetica Neue", Arial, sans-serif, "Apple Color Emoji", "Segoe UI Emoji", "Segoe UI Symbol"" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #5a5a5a; font-size: 15.3px; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; line-height: 1; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"><a href="https://ekantipur.com/author/author-14301" style="color: #666666; cursor: pointer; text-decoration: none; transition: all 0.3s ease-in 0s;">कान्तिपुर संवाददाता</a></span><div class="description current-news-block" style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #2a2a2a; font-family: Mukta, -apple-system, BlinkMacSystemFont, "Segoe UI", Roboto, "Helvetica Neue", Arial, sans-serif, "Apple Color Emoji", "Segoe UI Emoji", "Segoe UI Symbol"; font-size: 1.041em; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin-top: 1em; orphans: 2; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: 2; word-spacing: 0px;"><p style="font-size: 1.041em; margin-top: 0.2em;">काठमाडौँ — संयुक्त राज्य अमेरिकाको विस्कन्सिन राज्यस्थित म्याडिसन सहरमा १६औं वार्षिक नेपाली साहित्य साँझ आयोजना गरिएको छ । नेपाली अमेरिकी मैत्री संघ (नाफा)ले गरेको कार्यक्रममा विभिन्न व्यक्तिहरुलाई पुरस्कार प्रदान गरियो ।<span></span></p><a name='more'></a><p></p><div class="image landscape" style="margin: 1.5em auto 0px; padding: 0.5em 0px 0px; position: relative; text-align: left;"><figure style="margin-block: 0px; margin-inline: 0px; margin: 0px; width: 698.547px;"><img alt="" class="image-9608379" height="256" src="https://assets-cdn-api.kantipurdaily.com/thumb.php?src=https://assets-cdn.kantipurdaily.com/uploads/source/news/kantipur/2022/third-party/america-15122022112535-1000x0.jpg&w=1000&h=0" style="height: auto; max-width: 100%;" width="455" /></figure></div><p style="font-size: 1.041em;">कार्यक्रममा कविता प्रतियोगिताअन्तर्गत प्रथम स्थान हासिल गर्ने लेखनाथ काफ्ले, दोस्रो स्थान हासिल गर्ने जीवन खड्का र तेस्रो स्थान हासिल गर्ने अप्सरा गिरीलाई 'विजय मल्ल साहित्य पुरस्कार' मार्फत पुरस्कृत गरियो ।</p><p style="font-size: 1.041em;">'विजय मल्ल साहित्य पुरस्कार' प्रतियोगिताका लागि बाह्य निर्णायकको रुपमा नेपालबाट धीरेन्द्र प्रेमर्षि, विनोद अधिकारी, सुलोचना मानन्धर धिताल र आन्तरिक निर्णायकहरूमा मित्र पौडेल, सीता अर्याल तथा गंगा श्रेष्ठले थिए । विजय मल्ल साहित्य पुरस्कारका प्रतियोगीहरूका कविता वाचन पश्चात निर्णायक धीरेन्द्र प्रेमर्षिले मन्तव्य राखेका थिए ।</p><p style="font-size: 1.041em;">सहभागी प्रतियोगी सबैलाई नगद तथा प्रमाण पत्र प्रदान गरिएको थियो । नाफाद्वारा प्रायोजित 'सगरमाथा प्रज्ञा पुरस्कार' आविष्कार भारतीलाई प्रदान गरिएको थियो । सोही अवसरमा सीता अर्याल, एकबहादुर क्षत्री, राजेन्द्र अर्याल, श्री दिनार श्रेष्ठ, अबिमन पसछें, कृष्ण सिजापति र राधा सिजापतिद्वारा 'अपराध–सुधार' (अन्तर्राष्ट्रिय कवितासंग्रह) को पनि लोकार्पण भएको थियो ।<br /> </p><p style="font-size: 1.041em;">https://ekantipur.com/diaspora/2022/12/15/167109917442985533.html <br /></p><p style="font-size: 1.041em;">मित्र पौडेल,<br /></p></div>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-79343097512369394922022-12-13T09:11:00.002-08:002023-02-27T09:13:24.177-08:00समाचार : अमेरिकामा नेपाली साहित्य साँझ २०७९ सम्पन्न<p><span style="font-size: small;"> </span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;"><img alt="" class="aligncenter size-full wp-image-91503" height="336" src="https://sahityapost.com/wp-content/uploads/2022/12/image-copy.jpg" style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; clear: both; display: block; height: auto; margin-left: auto; margin-right: auto; max-width: 100%; vertical-align: middle; width: 979.047px;" width="1000" /></span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">पर्वत रेग्मी</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">संयुक्त राज्य अमेरिकाको विस्कन्सिन राज्यस्थित म्याडिसन शहरमा १६ औं नेपाली साहित्य साँझ कार्यक्रम सम्पन्न गरियो । नेपाली अमेरिकी मैत्री सङ्घ (नाफा) ले हरेक वर्ष आयोजना गर्ने उक्त कार्यक्रमको सभापतित्व अबिमन पसछेंले गर्नु भएको थियो । कार्यक्रमका प्रमुख अतिथि वरिष्ठ कवि, तथा अन्तर्राष्ट्रिय नेपाली साहित्य समाज (अनेसास) का पूर्व अध्यक्ष वसन्त श्रेष्ठ रहनु भएको थियो ।<span></span></span></p><a name='more'></a><p></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">उक्त कार्यक्रम मञ्चमा आसिन व्यक्तित्वहरूबाट संयुक्तरूपमा दीप प्रज्ज्वलन गरी समुद्घाटन भएको थियो । सो सभालाई सम्बोधन गर्दै कार्यक्रमका सञ्चालक सन्तोष पौडेल तथा संयोजक पर्वत रेग्मीद्वारा स्वागत मन्तव्यका साथ कार्यक्रम शुरूवात भएको थियो । बालबालिकातर्फबाट ओजस्वी पसछें र सुहानी पाण्डेले कार्यक्रम सञ्चालन र बाल साहित्य संयोजन अर्चना धाख्वा तथा निकिता मिश्र पाण्डेयले गर्नुभएको थियो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">“नाफा विजय मल्ल साहित्य पुरस्कार” प्रतियोगताका लागि पुरस्कार प्रायोजक विजय मल्लकी सुपुत्री वन्दना मल्ल श्रेष्ठ तथा कृष्णदास मल्लका स्मृतिमा स्थापित “नाफा बाल साहित्य पुरस्कार” का प्रायोजकका तर्फबाट सुपुत्री धन मल्ल श्रेष्ठले पुरस्कार स्थापनाको औचित्य र प्रयोजनबारे आफ्नो धारणा राख्नु भएको थियो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">“विजय मल्ल साहित्य पुरस्कार” प्रतियोगितामा भाग लिनुहुने कवि तथा कवयित्रीहरूमा जीवन खड्का, सुश्मा श्रेष्ठ, भीम पुडासैनी, प्रमोद आचार्य, कल्पना रिजाल, बिकी गुरुङ, अप्सरा गिरी, अर्चना धाख्वा, लेखनाथ काफ्ले, सुजाता गौतम एवम् गणेश श्रेष्ठद्वारा कविता वाचन भएको थियो । बालबालिकातर्फबाट आन्या पाण्डेय, आर्जु पुडासैनी, आर्जन पुडासैनी, आभा भारती, आरोश सुबेदी, खुशी श्रेष्ठ, जुना रिजाल, निल पाण्डेय, प्रसङ्ग कटुवाल, प्रियासा गुरागाईं, पुरन बराल, यूभान थापा, समिका पौडेल, सान्भी पाण्डे, सुहानी पाण्डे तथा सुयोग ज्ञवालीद्वारा कविता वाचन भएको थियो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">त्यसका साथसाथै अप्रतियोगी कवि तथा कवयित्रीहरूमा राजेन्द्र अर्याल, अबिमन पसछें, सीता अर्याल, मित्र पौडेल, गंगा मल्ल श्रेष्ठ, दिनार श्रेष्ठ, निकिता मिश्र पाण्डेय एवम् प्रकास भट्टबाट कविता वाचन भएको थियो । “विजय मल्ल साहित्य पुरस्कार” का लागि प्रतियोगी मध्यबाट कवि लेखनाथ काफ्लेले प्रथम स्थान, कवि जीवन खड्काले दोश्रो स्थान र कवयित्री अप्सरा गिरी भारतीले तेश्रो स्थान हासिल गर्नु भयो । सहभागी प्रतियोगी सबैलाई नगद र प्रमाणपत्र प्रदान गरिएको थियो । उक्त प्रतियोगितात्मक कार्यक्रमामा निर्णायकको भूमिकामा नेपालबाट सुलोचना मानन्धर धिताल, धीरेन्द्र प्रेमर्षि तथा विनोद अधिकारी रहनुभएको थियो भने आन्तरिक निर्णायकका रूपमा सीता अर्याल, मित्र पौडेल तथा गंगा मल्ल श्रेष्ठ रहनु भएको थियो । विजय मल्ल साहित्य पुरस्कार प्रतियोगीहरूका कविता वाचन पश्चात निर्णायक धीरेन्द्र प्रेमर्षिको प्रेरणात्मक सन्देश श्रवण पनि गरिएको थियो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">उक्त समारोहबीच “अपराध–सुधार (अन्तर्राष्ट्रिय कवितासङ्ग्रह)” को पुस्तक विमोचन भयो ।<br style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box;" />विमोचनमा एकबहादुर क्षत्रीबाट सङ्क्षिप्त मन्तव्य र सीता अर्याल, राजेन्द्र अर्याल, दिनार श्रेष्ठ, अबिमन पसछें, कृष्ण सिजापति एवम् राधा सिजापतिद्वारा पुस्तक लोकार्पण भयो । अन्तत कार्यक्रमका प्रमुख अतिथि वसन्त श्रेष्ठज्यूले सो कवितासङ्ग्रहको सङ्क्षिप्त समीक्षा गर्नुभयो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">सो समारोहमा प्रमुख अतिथिको रुपमा कवि तथा साहित्यकार बसन्त श्रेष्ठले नेपाली भाषा साहित्य र कलाको संरक्षण, सम्बर्धन र विकासका लागि अमेरिकन मैत्री संघले गरेका विविध कार्यक्रमको मुक्तकण्ठले प्रशंसा गर्नु भएको थियो। साथै वहाँले नेपाली भाषा साहित्य र कलाको पुस्तान्तरणको लागि बालबच्चालाई नेपाली पाठशालाको स्थापना र साहित्यिक कार्यक्रममा देखाएको उत्साह र जाँगरले नेपाली भाषा र साहित्यको संरक्षण र विकास हुने कुरामा शंका गर्न नहुने पनि बताउनु भयो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">उक्त कार्यक्रममा “नाफा लाइफ टाइम एचिभमेन्ट अवार्ड” कृष्ण सिजापति तथा उहाँकी धर्मपत्नी राधा सिजापतिलाई प्रदान गरिएको थियो । यसैगरी “सगरमाथा प्रज्ञा पुरस्कार” अमेरिकामा नेपाली समुदायका बालबालिकाहरूलाई नेपाली भाषा सिकाएर कक्षा सह सञ्चालकको रूपमा नेपाली भाषाको सम्वर्धन गर्दै एवम् डायस्पोरिक नेपाली भाषा साहित्य तथा संस्कृतिको श्रीवृद्धिमा मन, बचन र कर्मले विगत लामो समयदेखि उदाहरणीय रूपमा विशिष्ट योगदान पुर्याउँदै आउनु भएका प्रखर समाजसेवी आविष्कार भारतीलाई प्रदान गरिएको थियो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">यसैगरी रेन्युएबल एनर्जी ग्रुपद्वारा प्रायोजित “नाफा छात्रवृत्ति” का संयोजन नम्रता डंगोलले गर्नु भएको थियो । उक्त रकम र प्रमाणपत्र रेन्युएबल एनर्जी ग्रुपका तर्फबाट नम्रता डंगोल, ब्रायन कोकर र डना वेमेट्बाट ओजस्वी पसछेंलाई प्रदान गरिएको थियो । सो समारोह दिउँसो २ बजेदेखि प्रारम्भ भई साँझ ८ बजे सभापतिले समापन भएको घोषणा गर्नु भएको थियो । कार्यक्रममा नाफाका पूर्व अध्यक्षहरू कृष्ण सिजापति, श्रीधर रानाभाट लगायत लगभग १०६ जना साहित्यप्रेमी श्रोताहरूको उपस्थिति थियो । यस कार्यक्रमलाई ईनेपलिज डट कमले फेसबुक मार्फत प्रत्यक्ष प्रसारण गरेको थियो । अन्त्यमा सेलरोटी चिया लगाएत जलपानको व्यवस्था गरिएको थियो ।</span></p><p style="--tw-border-spacing-x: 0; --tw-border-spacing-y: 0; --tw-ring-color: rgb(59 130 246 / 0.5); --tw-ring-offset-color: #fff; --tw-ring-offset-shadow: 0 0 #0000; --tw-ring-offset-width: 0px; --tw-ring-shadow: 0 0 #0000; --tw-rotate: 0; --tw-scale-x: 1; --tw-scale-y: 1; --tw-scroll-snap-strictness: proximity; --tw-shadow-colored: 0 0 #0000; --tw-shadow: 0 0 #0000; --tw-skew-x: 0; --tw-skew-y: 0; --tw-translate-x: 0; --tw-translate-y: 0; -webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; border: 0px solid rgb(229, 231, 235); box-sizing: border-box; color: black; font-family: Mukta, sans-serif; font-style: normal; font-variant-caps: normal; font-variant-ligatures: normal; font-weight: 400; letter-spacing: normal; margin: 0px 0px 23px; text-align: start; text-decoration-color: initial; text-decoration-style: initial; text-decoration-thickness: initial; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;"><span style="font-size: small;">https://sahityapost.com/literature-news/91264/ <br /></span></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-8520406154430637392022-12-10T08:54:00.004-08:002023-02-27T08:56:47.714-08:00कविता : आज म घर फर्कदैछु <p>
</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg61czUCBRhI4jEOKy9g8OTtrZ3gtIrNDUR_5iTztpobF9icGuAKaAK446Nd2xnCqiVeIDbvllt35nVc7hT-EkSd9pXtz0t-81IDdQxqxbecdGDXOspZ0xwnT0RYf2FGcB80dVyUpDSvJd3/s1600/Lekhnath+Kafle+%2527Rajan%2527.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="535" height="130" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg61czUCBRhI4jEOKy9g8OTtrZ3gtIrNDUR_5iTztpobF9icGuAKaAK446Nd2xnCqiVeIDbvllt35nVc7hT-EkSd9pXtz0t-81IDdQxqxbecdGDXOspZ0xwnT0RYf2FGcB80dVyUpDSvJd3/s320/Lekhnath+Kafle+%2527Rajan%2527.PNG" width="120" /></a></div>
~<b>लेखनाथ काफ्ले</b>~<br />
<br />
<span style="color: #1d2129;"><span face=""helvetica" , "arial" , sans-serif">प्रिय, माफ गर मलाई<br />मैले हाम्रो सपनाहरुलाई बचाउन सकिन<br />यो रातो ठुलो काठको बाकसमा<br />सपनाहरुसँगै थुनिएर आज म घर फर्कदैछु ।<br /><br />तिमीमाथी बोक्नै नसक्ने भारी बोकाएर<br />सहनै नसक्ने पिडाहरु थपेर<br />आशुहरुको भेलसगै गुन्जिरहेको<br />चित्कार सुन्न आज म घर फर्कदैछु ।<br /><br />प्रिय, तिमी कमजोर कहिल्यै नहुनु है<span><a name='more'></a></span><br />तिम्रो पेटभित्र बढ्दै गरेको "सानो म"लाई<br />तिमीले स्याहार्नु, शुशार्नु छ<br />हुर्काउनु अनि बढाउनु छ<br />मक्किसकेका बुढा बर र पिपल जस्ता देखिने<br />मेरा बा आमाको बैशाखी बन्नुछ<br />त्यसैले तिमीभित्र बढ्दै गरेको<br />सानो आत्मासग मेरो आत्मा बिलिन गराउन<br />खाडीको तातो राप र धन कमाउने आश<br />सधैको लागि त्यागेर आज म घर फर्कदैछु ।<br /><br />मलाई यसरी फर्कन भने पटक्कै मन थिएन<br />धन अझै कमाएर ऋणको धारो चुहिने<br />हाम्रो घरको खरको छानो फेर्नु थियो<br />आमा बाले बोकेको दुखको भारी बिसाउन मिल्ने<br />सानो चौतारो किन्नु थियो<br />तिम्रो मुहारको लागि थोरै मुस्कान किन्नु थियो<br />हाम्रो सन्तानको उज्ज्वल भविष्य किन्नु थियो<br />तर सबै अधुरा, अपुरा चाहनाहरुले भरिएको<br />थैली बोकेर आज म घर फर्कदैछु ।<br /><br /><br />प्रिय, बुझिदेउ कि म केहि क्षणको<br />लागि मात्र टाढा भएको हो<br />"सानो म" को रुपमा पुनर्जन्म लिएर<br />फेरी आगनीमा खुशी बाड्न अवश्य आउनेछु<br />त्यो बेला मेरी आमाको र तिम्रो ममतामयी<br />स्पर्शका च्यादरहरु हरेक दिन ओढौला<br />बाको स्नेहमा लुटुपुटु गर्दै रमाउला ।<br /><br />यती बाचा गरिदेउ कि<br />मेरो "सानो म"ले म जस्तो नियती भोग्नु पर्दैन<br />जिम्वेबारीको भारी बोक्न खाडीमा भासिन पर्दैन<br />त्यसैले मेरा मरिसकेका चाहनाहरुलाई ब्युताउन<br />तिम्रा यी बाचाहरुलाई नजिकैबाट नियाल्न<br />रातो ठुलो काठको बाकसमा थुनिएर<br />आज म घर फर्कदैछु ।</span></span><br />
<span style="color: #1d2129;"><span face=""helvetica" , "arial" , sans-serif"><br /></span></span>
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा प्रथम भएको प्रतियोगी कविता) </b></b><b><b><br /></b></b><b><span style="font-family: "mangal" , serif;"><b> </b></span></b></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-36486319034143143932022-12-10T08:48:00.012-08:002023-02-27T08:54:12.255-08:00कविता : संसार<p>~<b>जीवन खड्का</b>~<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhL1PfB9TKegBIKST5ndPvmzLia0mHJvgj4vZRWD-rc1LAa3_pd3T8pV8mxNmKzggoEOHvftJV6kEEcaFXdLVjrHZ2JzNhtrfLznOx31M-41kZSHIVZ2kgGs7izyRvUKCHZzuZ_LxRS5PmdKSnnxhdL1hwpFi0PmHr7Jt5yYSFlmEmtKXPDEjAl1j1cCw/s265/Jiwan%20Khadka.PNG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="223" data-original-width="265" height="142" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhL1PfB9TKegBIKST5ndPvmzLia0mHJvgj4vZRWD-rc1LAa3_pd3T8pV8mxNmKzggoEOHvftJV6kEEcaFXdLVjrHZ2JzNhtrfLznOx31M-41kZSHIVZ2kgGs7izyRvUKCHZzuZ_LxRS5PmdKSnnxhdL1hwpFi0PmHr7Jt5yYSFlmEmtKXPDEjAl1j1cCw/w169-h142/Jiwan%20Khadka.PNG" width="169" /></a><br /><br />उ अझै पनि मेरो लागि संसार हो, <br />मैले महिनौ सम्म पनि स्विकार्न नसकेको, उ मेरो जीवनको तितो मिठो हार हो, <br />कति उस्ले दियका घाउ हरु हेर्दै बसु म,<br />आखिर मेरो खुसिका लागि पनि त उहीँ नै जिम्मेवार हो ।<br /><br />उ मेरो मनको उदासि हो भने, मेरो ओठको मुस्कान पनि त हो, <span></span></p><a name='more'></a><br />उ मैले सधैं भनी रहने मेरो अधुरो कथा हो भने, मैले अहिलेसम्म पूरा गरेका कविताहरुको सान पनि त हो ।<br /><br />उ मलाइ डरहरुको उचाइ देखाएर तर्साउने एउटा तितो विपना हो भने,<br />मलाइ जमिनबाट हेरेर भन्दा पनि आकाशमै उडेर तेस्को गहिराइ नाप्न सिकाउने मीठो सपना पनि त हो ।<br /><br />उ मैले बिर्सिन नसकेको वा नखोजेको, मेरो राम्रो या नराम्रो बानी हो भने,<br />मैले जानेर या नजानेर मैले बाचेका हरेक कविता पछाडिको कहानी पनि त हो ।<br /><br />मलाइ थाहा छ,<br />अहिले उस्का हातले अरु कसैको हातमा छहारी पाइसकेका छन्,<br />उसका डरहरुले आफ्नो डरहरु पोख्न, अहिले अरु कसैलाइ घर बनाइसकेका छन ।<br /><br />हो उसका खुसीका चराहरु अहिले अरु कसैको आकाशमा उड्छन,<br />उस्का डरहरुले अहिले मेरो नभै अरु कसैको बाकसमा लुक्छन ।<br /><br />हो मेरा हातले उसका हात सदाका लागि समाउन पाएनन् <br />तर उस्का हात त आफुले चाहेका हातमा सुरक्षित छन ।<br /><br />माया,<br />उसका हातहरुले मैलाइ आफ्नो घर बनाउन भन्दा पनि,<br />उसका डरहरुले आफुले चाहेको घरमा सहारा पाउन भन्नू रहेछ ।<br /><br />मेरो आकाश खाली भयो भनेर निरास हुनु भन्दा पनि,<br />उसका खुशीका चराले चाहेको आकाशमा उड्न पाए भनि रमाउनु माया रहेछ ।<br /><br />उ पछि मेरो जिवनमा समय रोकिएको छैन,<br />तर उ पछि मेरो जिवनको समय उस्तै पनि त छैन ।<br /><br />मेरि हजुरआमालाइ दुनियामा 7 billion मान्छे छन भन्ने थाहा छैन,<br />न त नेपालको जनसंख्या 3 करोड छ भन्ने नै ।<br /><br />मलाइ पनि अहिलेको दुनिया जसरी आफ्नो सासको विकल्प सिलिन्डर बोकि हिंड्न् छैन,<br />मलाइ पनि अहिलेको दुनिया जसरी दस ठाउमा दस जनालाइ माया गर्न सिक्नु छैन ।<br /><br />समय संगै हिंड्न् पर्दा उस्को विकल्प पनि खोजुला म,<br />तर उ संग मिल्न गएका सपनाहरुको विकल्प कहाँ खोजु ।<br />खोज्दै गर्दा उसको विकल्प पनि भेटिएलान पनि,<br />तर उ संग गासिन गएका भावनाहरुको विकल्प कहाँ भेटाउ<br />आखिर उ अहिले पनि त मेरा लागि माया हो,<br />जति नकार्न खोजे पनि देख्खिहाल्ने मेरो भुत, बर्तमन र भविस्यको अमेट्टे छाया हो ।<br /><br />हो,<br />मेरो लागि उ अझै पनि संसार हो,<br />कति उस्ले दियका आँसु मात्रै सम्झिउ म,<br />आखिर मेरो खुसिका लागि पनि त उहीँ नै जिम्मेवार हो ।<p></p><div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा दोश्रो भएको प्रतियोगी कविता) </b></b><b><b><b><b><br /></b></b></b></b></div><p> </p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-48881757581151541472022-12-10T08:43:00.008-08:002023-02-27T08:48:53.748-08:00कविता : परिवर्तनशील सोचहरू<p></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhguhCvffnMw9pv8Am_4ksvGB3qJ7l1_7p8ny1fU3Kic_P9O_YuG9MG10bzez715q9ZflSoCQGHPILppFzA8HwC1VqkzzLkkzlEAu0OEcw6kmra0nOtsLqobQFmLlpzvarCpUx3yU5KmyxC/s1600/Apsara+Giri+Bharati_1.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="374" data-original-width="415" height="120" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhguhCvffnMw9pv8Am_4ksvGB3qJ7l1_7p8ny1fU3Kic_P9O_YuG9MG10bzez715q9ZflSoCQGHPILppFzA8HwC1VqkzzLkkzlEAu0OEcw6kmra0nOtsLqobQFmLlpzvarCpUx3yU5KmyxC/s200/Apsara+Giri+Bharati_1.PNG" width="140" /></a></div>
<b>~अप्सरा गिरी भारती</b>~ <br />
<br />जिन्दगीको बहाव पनि कस्तो<br />परिवर्तन भईरहने भाव पनि कस्तो<br />हावामा भुवा उडे जस्तो<br />पानीमा रुवा डुबे जस्तो ।<br /><br />बालापनमा सारा संसार जित्छु लाग्थ्यो<br />सपनामा बाच्थिएँ डर सबै भाग्थ्यो<br />म सही बाँकी सब पछी छन् भन्ने भान हुन्थ्यो<span><a name='more'></a></span><br />आफ्नो अनी साथीको कुरोको मात्र मान हुन्थ्यो ।।<br /><br />यौवनमा मग्मगाउने अस्तित्व देखाउने रहर हुँदोरहेछ<br />हिम्नदी भएपनी आफैलाई नचिनेर नहर भाईंदोरहेछ<br />कहाँ कस्लाई के भो के हुँदैछ वास्ता थिएन<br />संसारमा टन्नै गुदी छ ठान्थिएँ तास्ता थिएन ।<br /><br />नियम चिनें निती सिकें जिन्दगीको नाता बुझें<br />सम्बन्धको नाफा नोकसानको खाता बुझें<br />अबिरल बग्ने खोला कहीं बाँधले रोक्दो रहेछ<br />रोकिएर आँफैमा मन्थन गरी उर्जा अझै थप्दो रहेछ ।<br /><br />जसै समय बढ्थ्यो सोच मेरो पाक्दै गयो<br />बुझ्दै भावना चिन्दै रीत, मन जाग्दै गयो<br />साथहरु चाउरिंदै खुम्चिँदै कम भए<br />सङ्गालेका अनुभवहरु अगी बढ्ने दम भए ।<br /><br />मनिसका कुरामा मौनताको चुकुल लाग्यो<br />आरोपको मर्दन छोडी मुस्काउनु अनुकुल लाग्यो<br />फूललाई पर्दा भमरा कहिले पो सङ्गै थियो र<br />मुर्ती सजाएर सुन्दरताको श्रेय कहिले पो लियो र ।<br /><br />चुनाव गरेर आफूलाई सकारात्मकताको घेरामा लुकाएँ<br />प्रसन्साको न्यानो हटाइ मित्रताको रापमा सुकाएँ<br />आफू मै रम्दै छु अचेल छोडेर पुराना बातहरु<br />सानो घेरामा हराउँछु अचेल छोडेर ठुला खातहरु ।। <br /><br />
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: center;">
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा तेस्रो भएको प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> <br /></b></b></b></b></div><b><b><b><b> </b></b></b></b></div>
</div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-22421920742184161762022-12-10T08:38:00.013-08:002023-02-27T08:43:34.772-08:00कविता : जीवन<p>~<b>गणेश श्रेष्ठ</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_gwRGbIqf0_DXEi2RJM3cNEOX2X8tXraQqHyC_q95mGyGeCTOQXBTrLdha2l8wCgbCr7QSKl2MiFiTc5OHTon0Xn77xuYCg0OBAnTD3X1aD2sjmoBkPbtvEPUrCpiZqBJbUoPg_fUBKRCsR60x7Q2ghVioYLmyUnbxoEIra6u_uur0YW8m9nPOXjbAA/s621/Ganesh%20Shretha.PNG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="562" data-original-width="621" height="135" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_gwRGbIqf0_DXEi2RJM3cNEOX2X8tXraQqHyC_q95mGyGeCTOQXBTrLdha2l8wCgbCr7QSKl2MiFiTc5OHTon0Xn77xuYCg0OBAnTD3X1aD2sjmoBkPbtvEPUrCpiZqBJbUoPg_fUBKRCsR60x7Q2ghVioYLmyUnbxoEIra6u_uur0YW8m9nPOXjbAA/w149-h135/Ganesh%20Shretha.PNG" width="149" /></a></div><p></p><p>जन्म र मृत्यु बिचको सपना हो जीवन<br />आसा र अभिलाषाले भरिएको यथार्थ हो जीवन<br />भोग्न जाने खुसिनै खुसिले भरिएको<br />भोग्न नजाने दुख र दर्दले दरिएको<br /><br />सानो छउन्जेल ठूलो हुने आशामा<br />यौवनमा पुगेसी सफलता चुम्ने अभिलाषामा<br />एक पाइलो अघि बढ्दै गर्दा शिखर पुग्ने चाहनाले<br />अल्छी र निराश हुँदा अभाब र परिस्थितिको बहानाले<span></span></p><a name='more'></a><br /><br />कहिले बिजुली चम्केको गतिमा खुसिले बोलाउदा<br />कहिले दुख र पिडाले कहिले नउठ्ने गरि लोलाउदा<br /><br />साथी सङ्गी लामो यात्रामा निस्केका यात्री जस्तै भेटिने र छुट्ने भैरहन्छ<br />कहिले एउटा सङ खुसी कहिले अर्को सङ झगडा यात्रा सङै गैरहन्छ<br /><br />माया के हो प्रेम के हो भन्ने अर्थ नजान्दै<br />जीवन कहाँ सकिन्छ थाहा छैन<br />प्रेमको लागि योग्य नठान्दै<br /><br />पैसा,शक्ति र इज्जतको पछि पछि कुद्दकुद्दै<br />कति खेर पछारिने हो थाहा छैन <br />आफ्नो खुट्टामा राम्ररी नउठ्दै<br /><br />जन्म र मृत्यु बिचको सपना हो जीवन<br />आशा र अभिलाषाले भरिएको यथार्थ हो जीवन<br /> <p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b> <br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-17762548568162151812022-12-10T08:31:00.012-08:002023-02-27T08:38:44.837-08:00कविता : आफैँलाई सुनाउने कथाहरू<p>~<b>सुजाता गौतम</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzw7VSXdrxdZV8Z3s9gF-WtcoL4rkuOyJJgdBX_ODo_MD_Xmxt5ZAW-xeyYeaXmIItvo3H_20GrueMrrf3gA8m6iS0ibeVOKJq9apmjJbrGslsEwAKUCKU6PTVcDBLjN2v8QUEH_3WnPB6IAsS8w8v8BIWDKC29oWiymhVwoZt9mZ_4c7vDn3ABB5QQQ/s217/Sujata%20Gautam.PNG" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="213" data-original-width="217" height="144" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzw7VSXdrxdZV8Z3s9gF-WtcoL4rkuOyJJgdBX_ODo_MD_Xmxt5ZAW-xeyYeaXmIItvo3H_20GrueMrrf3gA8m6iS0ibeVOKJq9apmjJbrGslsEwAKUCKU6PTVcDBLjN2v8QUEH_3WnPB6IAsS8w8v8BIWDKC29oWiymhVwoZt9mZ_4c7vDn3ABB5QQQ/w147-h144/Sujata%20Gautam.PNG" width="147" /></a></div><br /><p></p><p>म आफुलाई के कथा सुनाऊँ?<br />यो कथा कसरी पस्किऊँ?<br />कुन कथालाई श्वास दिएर जीवित बनाऊँ?<br /><br />यदि कथा दुखले लेखुँ भनेँ,<br />सायद,<br />ती पानाका पीडाहरूले सोध्नेछन<br />"मै किन?"<span></span></p><a name='more'></a><br /><br />यदि त्यो कथामा डरले डकारेकोछ भने<br />त्यो कथा,<br />त्यो कथाको ओडारमा प्रश्नहरु निसासिरहेका हुन्छन<br />अनि तिनले सोध्ने गर्छन<br /><br />"के म पर्याप्त छु?<br />के म मायालाग्दो छु?<br />के म यस्को लायक छु?"<br /><br />तर,<br />त्यो कथामा प्रेमले शासन गरेकोछ भने<br />उस्ले जीवनमा अशिम सुन्दरताको राज गर्दछ<br />उस्ले जीवनमा जिज्ञासाको पालुवा रोप्दछ<br />जस्ले वालापन फर्काउँछ<br />अनि जीवन जादुमय बन्दछ।<br /><br />अब फेरि सोच्छु<br />आफुलाई कुन कथा सुनाऊँ?<br />हरेक क्षण्मा मौका छ<br />कथा फेरि फक्र्याउन<br />कुन कथालाई श्वास दिएर जीवित बनाऊँ?<br /><p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><br /></p><p><br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-84692098775674309152022-12-10T08:22:00.006-08:002023-02-27T08:24:59.757-08:00कविता : प्रतिक्षा<p><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjiwtjg97_ZhIGC5dIHkxqU0PwEz56rQWr06qboR6o5YLdUNEk-EO-BfEpnXk-dV4LsCCLAyGCUnT9X8pzKCB5KZVE_xHCbz8gWH_Oc-T-vBxLGx5r9YYrg87BS-QbPA8buzmeTU-HczEF6/s500/blog+pic.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="500" data-original-width="500" height="120" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4lK5dk5VNXt6_xvSOevV_XUZvpSgooaXqId0Oqf4kR8oU6gIzZJ-McTxIfw-gRh_QeYC0qxQBzWpxoJvn8j0NW3KDVb0GHvbCUPEtoY_o3MBNZk2tEoIyR5GX6LUxwDEpHVv8csZTb92M/w200-h200/blog+pic.jpg" width="120" /></a></p><p>
<b>~अर्चना धाख्वा</b>~ </p>बसन्तमा पलाएको<br />झर्यो फूल फक्रेर<br />हरिया पात ओइलि सुकी<br />रहे हाँगामा कक्रेर<br />सिंगो ऋतु बित्त्दा पनि<br />तिमि आएनौ फर्केर<br /><br />दिन छोटिन थालियो<span><a name='more'></a></span><br />रातको प्रहर लम्बेर<br />बिपना धमिलो हुँदै गो<br />सपनामा आँखा अल्झेर<br />बाचा छिटै भेट्ने थियो<br />तिमि आएनौ सम्झेर<br /><br />मकैको घारी मैदान भो<br />कृषकले बालि काटेर<br />मुटुमा व्यर्थको पीडा भो<br />नजानी पिरती साटेर<br />आशुको भेलले बोलाउँदा पनि<br />तिमि आएनौ आँटेर।<p>
</p><div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b><b><b><b><b> </b></b></b></b></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-19989915205595323182022-12-10T08:18:00.021-08:002023-02-27T08:25:58.098-08:00कविता : साथी<p>~<b>बिकी गुरुङ</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDBN1jOOOCue8k-OJ-HHfttqOxvYc4CaOqZYwVEWaKu38zq5HI7uEz5ysXr5ljgouTEgrcKffIbxhlmJiv9rygIZTSZ1FcqEnF0SHBJ1MkNovl7KC6Tawi4FL44LaA_C4kiDjTap1u5OqKq6Zf1WomdtSZpH1s4uveJcZstAW0p-cvYVfH9G6SvYB0LQ/s501/Biki%20Gurung.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="415" data-original-width="501" height="122" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDBN1jOOOCue8k-OJ-HHfttqOxvYc4CaOqZYwVEWaKu38zq5HI7uEz5ysXr5ljgouTEgrcKffIbxhlmJiv9rygIZTSZ1FcqEnF0SHBJ1MkNovl7KC6Tawi4FL44LaA_C4kiDjTap1u5OqKq6Zf1WomdtSZpH1s4uveJcZstAW0p-cvYVfH9G6SvYB0LQ/w147-h122/Biki%20Gurung.PNG" width="147" /></a></div><p></p>दुई दिनको जिन्दगीमा दु:ख किन मान्छौ<br />तिमी साथी ।<br />दुई दिनको जिन्दगीमा दु:ख किन<br />मान्छौ तिमी साथी ।।<br />जिन्दगी त हो बसन्ती बास्ना झैं<br /> दु:खलाई सुखको पाईला सम्झी अगाडी<span><a name='more'></a></span><br />बड तिमी साथी ।<br />प्रतिकछ्याको फल मिठो हुन्छ भने झैं<br />सम्झ कि दु:ख एक छणको प्रतिकछ्या<br />मात्र हो ।<br />आखिरमा फल त सबैलाई मिल्ने नै हो<br />तर परिस्रमको बाटोमा सधै तिम्रो<br />पाईला अगाडी चाली राख साथी<br />तिमी ।।<br /><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b> <br /></p><p></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-46548869117666380322022-12-10T08:15:00.004-08:002023-02-27T08:26:32.850-08:00कविता : मेरो कविता<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0huNcK_i7LCowS_ZyApkxu2qIpvICA2HLmWlafkNmcKRtVtRtJe3wwWc6-4hz0pKfZpMyeg8VIy4cyuhMTFcg8AEh4EP4FJ3k4DtFFD3E4epFzhYPHO59Vdi4v8xDFkfVPoGEuPLRlOUi/s1600/Kalpana+Dhakal+Rizal.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="956" data-original-width="960" height="128" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0huNcK_i7LCowS_ZyApkxu2qIpvICA2HLmWlafkNmcKRtVtRtJe3wwWc6-4hz0pKfZpMyeg8VIy4cyuhMTFcg8AEh4EP4FJ3k4DtFFD3E4epFzhYPHO59Vdi4v8xDFkfVPoGEuPLRlOUi/s200/Kalpana+Dhakal+Rizal.jpg" width="130" /></a>~<b>कल्पना ढकाल रिजाल</b>~ <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on"> </div><div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">मेरो कविताले<br />सबै प्राणीको मनमा बास बस्न सकोस्<br />ती उमेर ढलेका बृद्ध बाबा-आमा<br />जस्को आँखामा आँसु मात्र देखिन्छ<br />बिदेशी छोरो आउला कि भनेर<br />उहाँहरूको आँशु पुछ्न अनी ओठमा मुस्कान ल्याउन सकोस् ।<br /><br />मेरो कविताले<span><a name='more'></a></span><br />तीर्थयात्रीलाई थकित होइनबरू खुसि र उमङ्ग दिनसकोस्<br />अहा ! कत्ति आनन्द आउने काव्य भन्दै,<br />पाईला सार्न सहयोग गरोस्<br />अनि त्यो गरीब गाउँले दाइको इच्छा पुराउन<br />केहि नैतिक समर्थन दिन सकोस्<br />मायालु जोडीलाई मेरो कविताले<br />कहिलै नछुट्ने प्रतिज्ञा गर्न आँट दिदै<br />भविष्यका उजेला पलहरु कल्पना गर्न सिकाओस् ।<br /><br />मेरो कविताले<br />साना-साना भाइबहिनीहरूलाई<br />भविष्य चम्किलो बनाउने बाटो देखाउन सकोस्<br />अनि मुस्कुराउँदै भनुन् कि कस्तो मिठो कविता मन मै बस्यौ<br />उनिहरुलाई मित्रता निभाउन<br />कसैको विश्वासलाई टिकाउन शक्ति देओस्,<br />मेरो कविताले मित्रतामा<br />स्विकृती अनि पुष्टी दिन सकोस् ।<br /><br />यस्तै गरि मेरो कविताले शान्ति र प्रेम छर्न सकोस्<br />आशाको बत्ति बाल्दै त्यो झुल्केको घाम जस्तै<br />हरेक प्राणीहरुको सुन्दर दिनको प्रतिक्षा सजिलो बनाईदेओस् ।<br /></div>
<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div style="text-align: center;">
<b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b></div>
<br /></div>
Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-2218836579149932607.post-4404939787037639072022-12-10T07:59:00.012-08:002023-02-27T08:28:15.411-08:00 कविता : जनावर भरोसा मा बाचेका जिवनहरू…<p>~<b>प्रमोद आचार्य</b>~</p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCWlPjv35Q2ed7c719JzeTaL2Td0w1b0AJmg63x6C_RvFAnic_egnhRIwoXL7TJs-z1w25kbxCH8NofADVvetzqSW-ooSN9NYHBwloN4WlehA4ipk3rg7VstroQA7raLLvWrpuRlS9iXhhLkLVF6fbcOBWBMvGv9moyS0ZA3hNE2rGVuPIpu9IsG_8nQ/s610/Pramod%20Acharya.PNG" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="556" data-original-width="610" height="147" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhCWlPjv35Q2ed7c719JzeTaL2Td0w1b0AJmg63x6C_RvFAnic_egnhRIwoXL7TJs-z1w25kbxCH8NofADVvetzqSW-ooSN9NYHBwloN4WlehA4ipk3rg7VstroQA7raLLvWrpuRlS9iXhhLkLVF6fbcOBWBMvGv9moyS0ZA3hNE2rGVuPIpu9IsG_8nQ/w161-h147/Pramod%20Acharya.PNG" width="161" /></a></div><p><br />कुकुर भनेर सम्वोधन गर्छन<br />तर उ छ मानिस भन्दा सभ्य<br />मानिस बरू गिरी सक्यो लियो उसको ठाउँ<br />घरमा छायो खुसीयालि जब पर्यो उसको पाउ<br /><br />भन्छन मानिस हो बुजक प्राणी<br />तर उसको माया भित्र लुकेको छ स्वार्थ<br />उ त छ अबोध र अज्ञान<br />तर पनि गर्छ निस्वार्थ माया र सम्मान<span></span></p><a name='more'></a><p></p><p><br />छैनन इष्टमित्र हराय आफन्त<br />उनी हुन्छ मेरो छेउ नहुदा सम्म अन्त<br />मर्ता नहोलान गाउछिमेक नहोलान मलामी<br />बस्छ नजिक आई बनि उ मेरो सिरानी<br /><br />खै छोरा/छोरी कहाँ गए बुहारी<br />कोहि हुँदैन छोडि जान्छन् एक्लै पारी<br />उ त हुन्छ छेउमा दी सधै साथ<br />खुशी छु म पाई उसको काख<br /><br />उहिले गाली गर्दा भन्थे कुकुर होस<br />हो बन्न चाहन्छु उ जस्तो प्राणी<br />मान्छे भनेर के नै ओचित्य छ र यताँ<br />दाई भाई नै लड्छन बनि द्रब्यपिचास जहाँ<br /><br />गर्छु उसलाई म अदभूत प्रेम<br />उनै छ सहारा जीवन रहुन्जेल<br />गरेको रहेछु भने केही राम्रो यो कर्ममा<br />उ जस्तै निष्ठावान हुन पाउ अर्को जन्ममा</p><p></p><p style="text-align: center;"><b><b><b><b>(</b></b></b></b><b><b>डिसेम्बर १०, २०२२</b></b><b><b><b><b> मा आयोजित 'नाफा-साहित्य साँझ २०७</b></b></b></b><b><b>९</b></b><b><b><b><b>'</b></b> अन्तर्गतको 'बिजय मल्ल साहित्य पुरस्कार'मा वाचन गरिएको सहभागी प्रतियोगी कविता)</b></b> <br /></p>Nepalese American Friendship Association Sahityahttp://www.blogger.com/profile/08696425545689652255noreply@blogger.com0